656

Jarovská Bažantnica

Na juh od Petržalky, je to veľmi príjemná prechádzka od konečnej autobusov na Vyšehradskej. Naľavo od rozostavanej metro stanice vedie panelová cestička, potom cez železničné priecestie, alejou a nadjazdom. Za cca 30–40 minút ste tam.

Mám taký prírodno-romantický tip. Na jar je tam more, ale skutočne more snežienok, teraz (marec) kvitnú veternice, vyráža cesnak medvedí. Za čias Márie Terézie tu bol barokový park, celý les bol vlastne obora napchatá zverou, ktorú sem chodilo kántriť panstvo na čele s Jozefom II (šepká sa, že si sem chodieval vybíjať hormóny už aj Máriin tatko – Karol VI Habsburg). Z tých čias tu zostal aj tajomný polorozpadnutý kamenný most, ktorý sa kedysi klenul cez tečúce rameno Dunaja. V múroch mostu nájdete poklad (pozri www.geocaching.sk – Bridge to Nowhere). Pred druhou svetovou vojnou bol celý les oplotený kamenným múrom, až v roku 1947 bol aj s ostatnými objektami rozobraný. Prvýkrát sa bažantnica objavila na mapách v roku 1754, teda keď mala Marka Terka 37 rokov a jej synček Jožko trinásť. V centre lesa je malé námestíčko, stálo tu kedysi dačo drevené romantické, pravdepodobne altánok. Z námestíčka vychádza lúčovito osem ciest, ktoré boli lemované lipovými alejami. Zopár líp tam nájdete ešte dnes. Bažantnicu nepozná ani veľa rodených Petržalčanov, hlavne, že už boli trikrát v Tibete, dva razy v Indopacifiku a raz v Kalifornii. Okrem mostíka sa tam zo stavieb už asi nič nedochovalo. Je to ale krásne miesto len tak uprostred industriálnej krajiny. Z môjho (prírodovedného) hľadiska, je zaujímavé, že tam hojne rastie krík klokoč - z jeho veľkých a tvrdých semien sa kedysi vyrábali ružence, náhrdelníky (však aj teraz sa dajú:-).

Máš k tomu čo dodať? Ťuk!
Nechaj nám e-mailovú adresu aby ťa vedúca vedela kontaktovať naspäť.
Si spamovací robot?