„Obrovský areál (cca 150 ha) bývalých chemických závodov. Niektoré časti sú prístupné vo dvoroch s rôznymi prevádzkami, tam sa to oplatí ísť trochu popozerať, keďže je to jednen z posledných industriálnych areálov v Bratislave. Fabriku založil v roku 1873 Alfred Nobel, podľa ktorého niesla svoj názov v rôznych obmenách až do 2. svetovej vojny. Ľudovo sa prezývala aj Dynamitka, keďže do roku 1923 sa tu vyrábali výbušniny, ale aj rôzne iné chemikálie. Po vojne bola znárodnená, pribrala niekoľko menších chemických závodov a tak aj rozšírila aj svoj core bussiness napr. o umelý hodváb a hnojivá. V roku 1951 bola premenovaná podľa bulharského komunistického politika Dimitrova, a odvtedy jej aj prischla prezývka – Dimitrovka. Od 70-tych rokov prešiel areál veľkým boomom, pribudlo aj chemické učilište, celá obytná štvrť, ubytovne a dokonca telovýchovná jednota. Väčšina ľudí si ešte spomína na to, ako sa mestom šíril zápach sirovodíka, ako sa nedalo častokrát ani vetrať a keď ste sa blížili autom do Bratislavy, ako vás už vítal dimitrovkový smrad – vôňa domova.
Od roku 1991 zmenil závod názov na Instrochem, o 6 rokov neskôr bol sprivatizovaný a po niekoľkoročných ťahaniciach sa v roku 2002 dostal do portfólia Babišovho Agrofertu. Výroba postupne upadala (na radosť obyvateľov mesta), a obrí areál sa vyprázdňoval. Momentálne produkuje už len sulfenax, čo je nejaké svinstvo potrebné k výrobe pneumatík (ehm urýchľovač vulkanizácie kaučuku). Inak sa areál zapĺňa rôznymi inými prevádzkami, papierníctvami, tlačiarňami a pod., vďaka čomu je aj z Vajnorskej ulice prístupný. Stačí sa vybrať ako zákazník do nejakej z nich.
V tej časti na Nobelovej ulici pri parku pred pár rokmi vznikla unikátna vec. Z bývalej vodnej veže si architektonické štúdio ABKPŠ spravilo ateliér. Z času na čas pri príležitostí dní architektúry a dizajnu je možné sa do veže aj pozrieť. Odporúčam si to vystriehnuť, je to skutočný zážitok, ktorý vždy dôstojne zakončí cesta nadol po schodišti, ktoré špirálovite obopína celú vežu...“