„Nie je to až taký underground, ale musím to sem zaradiť. Krásny výhľad, východ slnka a prechádzka, starý trik, kam vláčiť dievčence.“
Po 2. svetovej vojne vznikol nápad postaviť pamätník padlým vojakom červenej armády, ako prejav vďaky za oslobodenie. Keďže to nemal byť len pamätník, ale zároveň aj cintorín, kládol sa dôraz na jeho veľkoleposť a majestátnosť. Mal byť viditeľný z príjazdových ciest a aj kvôli tomu, aby nebola jeho dominantnosť potlačená, bolo "potrebné" zbúrať vežu kostola Panny Márie Snežnej, ktorý je neďaleko. V roku 1953 bola vyhlásená architektonická súťaž, na stavbu pamätníka v štýle socialistického realizmu. Súťaž nakoniec vyhral Ján Svetlík. Na projekte pracovalo okrem neho aj množstvo vtedy významných sochárov. Autorom 11-metrovej sochy na vrchole pamätníka je Alexander Trizuliak. Celý komplex bol otvorený 4. apríla 1960 pri príležitosti 15. výročia oslobodenia Bratislavy.
Tu si môžete pozrieť krátky dokument z dielne SNG a návrhy na architektonické riešenie a výzdobu.