Tam začína na nepoužívanom priecestí stará trať Viedenskej električky. Kedysi tu jazdili vláčiky do Viedne, dnes to až po Wolfsthal zarastá burinou. Keď sa chcete vydať ďalej smerom na Rakúsko, pokračujte po zarastených kolajniciach popri nájazde a plechovom plote (za ktorými je inak pôvodná vozovňa) až kým kolaje neskončia. Potom to treba obísť cez most ponad diaľnicu, lebo pri jej stavbe to cez tú starú trať trochu sekli. Za mostom doprava a potom, keď na lavej strane začínajú kríky, treba odbočiť priamo do nich, tam to pokračuje. Takto sa dostanete až na schátranú colnicu na Bergu, kde je to opäť prerušené. Cestou si všímajte rôzne staré podvaly, mílniky, či stĺpy, čo tu zostali. Na rakúskej strane potom objavíte hneď za hranicou ešte slušne zachovalú pohraničnú stanicu Berg. Potom zasa kúsok nič a za rakúskou colnicou opäť pokračuje trochu menej zretelne teleso trate, po ktorom treba ísť dlho-predlho až po kruhový objazd pred Wolfsthalom. Za ním potom trať pokračuje ešte pár desiatok metrov, ale končí pri priemyselnou areáli, ktorý odporúčam obísť zozadu. Hneď za prvý rodinným domom v dedine tesne pod kopcom pokračuje násyp opäť a s istotou vás navedie až na koniec prevádzkovej trate rakúskeho ez-bánu, kde bývajú odstavené aj rakúske mašiny. Pozor, celý úsek býva v lete dosť zarastený, preto na expedícou odporúčam skorú jar a neskorú jeseň.