Nie je vám ten kamienok nejaký povedomý? Ak občas prechádzate mestom voľným tempom, je tu istá pravdepodobnosť že stretnete na nejakom múriku, rozvodnej skrini či na rímse voľne položený, pomaľovaný kamienok. Niekedy ich nájdete aj u priateľov na návšteve položené na komode, niekto ho má v práci pod monitorom, či doma pri vani. Neodolali a vzali si ho domov. Môže sa to? Čo sú to za kamienky? Čo znamenajú a kto ich tam necháva?
Pamätám si, že tak okolo roku 2005 nám ich daroval na konci sochárskeho kurzu v prvom ročníku VŠVU sochár Peter Roller. Občas ho aj vidím, ako sa prechádza s ťažkou kapsou a profesionálne nenápadne tieto tzv. petrogramy za sebou necháva. Nehľadajte v tom nejaký pragmatický, či nedajbože marketingový význam. Ide skôr o akúsi konceptuálnu sochársku akciu. A je to taktiež trochu taká hra. Niekde kamienok vyplaví rieka, človek ho prinesie do mesta, okoloidúci si ho všimne, váha, nechá tak, alebo neodolá a vezme si ho do vrecka. Nikomu nepatria, len sa vždy niekde na nejaký čas zdržia a nakoniec nás asi aj všetkých prežijú.
Až minule som sa o nich dozvedela viac v jednom časáku. Peter Roller s nimi vraj začal po roku 2000. Už od malička ho kamene priťahovali, aj ako suveníry z miest, kde sa človek cíti dobre. Vždy si nazbiera nejaké pekné okrúhle kamienky na svojom obľúbenom mieste, väčšinou pri Dunaji, v ateliéri ich označkuje bielou, čiernou a občas červenou farbou a ide ich rozniesť do terénu. Vraj ich za mesiac roznesie aj 300. A niekedy ich podaruje iným ľuďom aby ich odniesli ešte ďalej. Do púšte, odľahlé ostrovy, či do omnoho väčších miest.
Vedzte teda, že nabudúce keď kamienok nájdete, je to kúsok z umeleckého diela, ktorého ste sa práve stali súčasťou...
Zdroj: Nina Gažovičová: The Stones of Bratislava, Magazín 365°, č. 5