"Chodievam tam na bicykli, je tam skupina kamenných sôch a útvarov len tak uprostred ničoho, dá sa tam sadnúť v ich tieni, vyliezť na ne, len tak čumieť a rozmýšľať, všade len polia a zrejúce klasy, no nádhera v lete. Ešte aj pred Schengenom tam nebol plot ani ostnatý drát, asi vedeli prečo to nechávajú tak. Občas tam aj dnes človek môže stretnúť rakúskych pohraničníkov, s ktorými sa dá pokecať ak majú náladu. Dá sa tam dostať milión spôsobmi, z Rusoviec napríklad po Vývojovej (okolo obecného úradu) stále, stále rovno až kým neprídeš k nadjazdu ponad diaľnicu D2, na prvej križovatke za nadjazdom zabočíš doľava, a odtiaľ ideš uz len rovno cez polia až po hranice, asi 5 km, bez jedinej zátačky. Ked už sa nebude dať ísť ďalej rovno, uvidíš to po pravej ruke."